Dňa 11. 4. 2024 sme spolu s triedou 4. B absolvovali našu poslednú exkurziu v rámci štúdia na zdravotníckej škole.
Psychiatrickou liečebňou v Sučanoch nás sprevádzala vedúca sestra rehabilitačného oddelenia PhDr. Mária Pronajová. Pracuje tam už celých štyridsať rokov, takže sme si nemohli priať lepšieho sprievodcu, ako je ona. Zdôraznila, aká dôležitá je práca sestry pri sledovaní správania a hlavne zmien správania pacientov v ich liečbe.
Zariadenie zabezpečuje špecializovanú starostlivosť pacientom postihnutým rôznymi psychickými chorobami, ako sú schizofrénia, bipolárna porucha, depresia, panické poruchy, mentálna retardácia, obsedantno – kompulzívna porucha a rôzne typy závislostí. Ďalej akútnym psychotickým stavom a poruchám, a tiež vykonáva súdom nariadenú protialkoholickú a psychiatrickú ochrannú liečbu. Túto liečbu podstupujú klienti, ktorí spáchali trestný čin pod vplyvom alkoholu, drog, resp. sexuálne zločiny.
Lôžková časť je rozdelená na päť oddelení podľa stupňa ochorenia, akútnosti a tiež podľa pohlavia (B2 – muži, B3 – ženy).
Oddelenie A1 sa venuje chronickým pacientom. Niektorí v zariadení strávia aj 20 rokov.
Na oddelení A2 sú hospitalizovaní pacienti so závislosťami. Protialkoholická liečba trvá tri mesiace, počas ktorých je denný režim klientov nonstop vyplnený. Akútne psychiatrické stavy sa liečia na oddelení A3. Je akousi jednotkou intenzívnej psychiatrickej starostlivosti.
Základnou zložkou liečby je farmakoterapia (antipsychotiká, antidepresíva, anxiolytiká, hypnotiká…). Po stabilizácii akútneho stavu nastupuje psychiatrická rehabilitácia, individuálne a skupinové terapie, ako napríklad: arteterapia, ergoterapia, muzikoterapia, pohybová terapia a tiež psychoterapia. Vďaka týmto prístupom sa elektrokonvulzívna terapia využíva len vo veľmi zriedkavých prípadoch a veľmi šetrne (v celkovej anestéze). Liečebňa sa však venuje aj prevencii a resocializácii psychiatrických pacientov do bežného života v A kluboch a podporných skupinách.
Na nástenke, ktorú svojimi príspevkami, kresbami a odkazmi dopĺňajú odchádzajúci pacienti, sme si mohli prečítať rôzne citáty, charakterizujúce ich túžbu vrátiť sa k bežnému životu. Jeden z tých, ktorý v nás zarezonoval, znel: “Náročná cesta často vedie k tým najkrajším miestam.”
Za zorganizovanie exkurzie ďakujeme Mgr. Zuzane Šúthovej, triednym učiteľkám Mgr. Kataríne Bedrichovej a Mgr. Janke Povalovej a ostatnému pedagogickému doprovodu.
Za II. V Radka Baňasová