• MARY´S MEALS - VÝZVA

          •  

            Mary's meals je medzinárodné charitatívne hnutie, ktoré bojuje proti hladu v školských zariadeniach a mali sme česť sa zapojiť do tohto projektu aj na našej škole. Tam, kde tá najväčšia chudoba bráni deťom normálne sa stravovať, a tým pádom sa aj vzdelávať. Milióny detí kvôli samotnému hladu nemôže chodiť do školy. Mary's meals pomáha neskutočné množstvo dobrovoľníkov a spolu zabezpečujú stravu pre vyše 1,6 milióna detí. Mnohé deti jedia len toto jediné jedlo, ktoré dostávajú od Mary's meals a rovnako je to aj ich veľká motivácia, aby naďalej študovali a pokračovali v tom, čo ich najviac baví, a to je škola. „Chcel by som mať dostatok jedla a jedného dňa chodiť do školy," týmito slovami sa to celé začalo. A teraz pomáha Mary's meals miliónom detí na 4 kontinentoch sveta. Preto vás prosíme, doneste, či už v pondelok alebo utorok, nejaké zošity, prezuvky, peračník, perá, gumy, nejaké oblečenie alebo nejakú malú hračku pre tieto deti. Nemusíte nosiť celé ruksaky. Z toho, čo donesiete, sa bude dopĺňať to, čo chýba už v začatých batôžtekoch. Za každú jednu vec ĎAKUJEME!!! Klára Joňáková, Rebeka Lašová, 2. A

              

          • AKO SA ZAPOJIŤ?

          •  

            ČO JE TO BATÔŽKOVÝ PROJEKT a ako sa do neho zapojiť?

            Služba milosrdenstva spočíva najmä v tom, aby sme dali chlieb tým, ktorí hladujú, dali piť, tým, ktorí sú smädní, aby sme vedeli pomôcť tým, ktorí nemajú kde bývať, nemajú si čo obliecť, sú chorí, väznení a osamotení a aby sme dôstojne pochovali tých, ktorí už odišli z tohto sveta. (Mt 25, 31- 46) Pri cestovaní alebo do školy, či práce si väčšinou berieme so sebou fľašu s čistou vodou, aby sme si mohli uhasiť smäd. Myslíme však na tých, ktorí nemajú pitnú vodu a umierajú od smädu? Často vidíme, že ľudia sú oblečení do nedôstojných šiat, čo znižuje ich dôstojnosť a mohli by sme im pomôcť získať späť dôstojnosť tým, že im poskytneme čistý a slušný odev. "Ten, kto má dvoje šiat, nech dá tomu, kto nemá žiadne a ten, kto má čo jesť, nech dá i tomu, kto nemá.“ (Lk 3-11). Tieto slová sa môžu premeniť v skutky milosrdnej lásky voči blížnym a najmä voči bezbranným deťom zapojením sa do Batôžkového projektu alebo prispením na jedno teplé jedlo denne sumou 9 centov, čo predstavuje celkovú sumu 18,30 eur na celý školský rok.

             

            Batôžkový projekt ponúka možnosť ako sa môžu do pomoci Mary's Meals zapojiť celé školy so svojimi žiakmi a ich rodinami. V kocke možno Batôžkový projekt zhrnúť takto:

             

            • školáci v darcovských krajinách pripravujú zo svojich vlastných zdrojov školské aktovky (batôžky) so školskými pomôckami pre svojich kamarátov v tisíce kilometrov vzdialených školách,
            • mnohí školáci v cieľových krajinách teda od Mary´s Meals dostávajú teda nielen jedlo, ale aj školské pomôcky, základné hygienické pomôcky a užitočné veci ako sandále, tričká, loptičky...

             

            • deti tak pomáhajú deťom, školy sa síce nemôžu so svojimi školákmi zapájať do finančných zbierok na podporu školského stravovania, ale žiaci sa môžu zapájať do zbierky školských potrieb,
            • deti už od malička získavajú skúsenosť s pomocou ľuďom, čím sa kultivuje ich sociálne cítenie, je to skúsenosť, ktorú si odnášajú do života,
            • deti si prípravu "svojho batôžka" dokážu užiť, v mnohom to pripomína hru. Na začiatku dostávajú do rúk nevyplnenú evidenčnú kartičku batôžku, postupne batôžtek kompletizujú a na kartičke odškrtávajú položky dokiaľ nie je batôžtek pripravený, využívajú najrôznejšie stratégie - či už "výmenný obchod" prebytočnej alebo chýbajúcej položky batôžkov medzi školákmi, zháňanie chýbajúcich položiek doma alebo medzi kamarátmi, výber vhodného predmetu z niekoľkých dostupných variantov či obstaranie chýbajúcej položky zo svojho vreckového. Niečo je však na tejto 'hre' predsa len odlišné - pre deti často býva "ich batôžtek" prvým skutočným projektom. Pracujú na ňom samostatne a cítia zaň veľkú zodpovednosť, pretože vnímajú obrovský dopad na životy ľudí, ktorým je projekt určený. Dostupné na https://marysmealsslovensko.sk/index.php.

            V našej škole sme sa snažili rozbehnúť Batôžkový projekt ešte v januári, no plány nám skrížila pandémia koronavírusu s karanténou a pozastavením všetkých stretnutí a tradičného vyučovania. Napriek tomu sa mi podarilo ešte vo februári pozbierať vďaka ochote niektorých žiakov a učiteľov či už batôžky, zubné kefky, pasty, oblečenie, obuv, písacie potreby, uteráky, polievkové lyžice... Najviac mi s nákupom jednotlivých komponentov alebo samotných batôžkov  pomohla Mgr. Katarína BedrichováPhDr. Iveta Košarišťanová. Veľké ďakujem patrí skutočne všetkým za všetko.

            Zo zbytkov látok alebo z riflí som ušila 60 ks peračníkov. Ani si neviete predstaviť tú radosť, keď som objavila šľapky – žabky v akcii (pani pokladníčka sa až spotila, kým ich všetky nablokovala a zbavila čipov). Najnáročnejšie bolo skombinovať tričko so šortkami a sandálmi primeranej veľkosti primeranej veku buď pre chlapca alebo dievča. Náš kabinet vyzerá už dlhú dobu ako sklad hotových batôžkov prichystaných na expedovanie alebo jeho jednotlivých komponentov (dúfam, že to kolegyne chvíľu budú tolerovať). Momentálne máme pripravených kompletných 85 ks batôžkov na odvoz do skladu v Bratislave, odkiaľ by mali putovať na letisko do Viedne a následne na miesto určenia. Ich prípravu, balenie, transport a odovzdávanie si môžete pozrieť vo videu na https://marysmealsslovensko.sk/batozkovy-projekt.php.

            K výbave batôžka (viď. foto) patrí okrem samotného batôžka / školskej aktovky patrí peračník, 2 zošity, 2 perá, 2 ceruzky, balenie pasteliek, pravítko, strúhadlo, guma, uteráčik, mydlo (obyčajné tuhé, nie tekuté), zubná pasta, zubná kefka, polievková lyžica, malá loptička, prípadne malý plyšáčik / malá hračka, šľapky / crocsy / sandále, šortky / krátke nohavice alebo sukňa pre dievčatá, tričko s krátkym rukávom. Oblečenie a obuv by mali byť primeranej veľkosti podľa veku školáka, pre ktorého sa pripravuje batôžtek. Ak niečo z vybavenia máte (oblečenie, obuv, taška, uteráčik nemusí byť nové, ale zachovalé) doma po sebe alebo súrodencoch, tak môžete priniesť do školy, vieme skompletizovať, doplniť podľa potreby. V projekte budeme pokračovať po letných prázdninách. Ďakujem za porozumenie a ústretovosť. PhDr. Andrea Jarabáková

             

             

              

          • EXPEDÍCIA DofE

          • Šťastný návrat z expedície DofE

            Dali sme to!!! Unavení, ale spokojní a šťastní...

            Školiteľka: PhDr. Silvia Rovná, PhD.

            Hodnotiteľka: Mgr. Margita Snováková

            Účastníci expedície: Klára Papajíková, Magdaléna Polťáková, Barbora Žuková, Monika Tarabovú, Mária Hurťáková, Dominika Hucíková z 3. B a Silvinka Rovná s kamarátom Dominikom, Mária Snováková s kamarátkou Evou.

            Trasa: Trstená, kaplnka Osada - Hámre, Liesek, Vitanová, Oravice

            Zraz bol 15. 6. 2020 o 10.00 hod. v Trstenej na námestí. Celú trasu absolvovali peši. Spalo sa v stanoch v Liesku za dedinou pri kaplnke. Stany si dievčatá niesli samy a tiež si ich aj samy postavili. Celkovo niesli so sebou aj potraviny a výbavu do každého počasia na dva dni. Mali uvariť jedno teplé jedlo, vymyslieť trasu a dodržať čas 6 hodín aktívneho úsilia za deň. Prvý deň im počasie prialo, svietilo slniečko. Druhý deň dve hodiny pršalo a celý deň bolo zamračené, ale všetko zvládli! Večer sedeli do noci pri ohníku... Všetko to bol pre nich úžasný zážitok. Koniec expedície bol 16. 6. o 14.30 hod. v Oraviciach.  „Baby boli skvelé, vidno, že to bolo namáhavé, ale nevzdali to!!!! Sú super! A som veľmi rada, že sme sa ako škola na to dali. Som nadšená. Boli to krásne dva dni a pre mňa to bola ako odmena...“ skonštatovala PhDr. Silvia Rovná.  (Viac v časopise Uzlík.)

             

          • DOBRO SA CHVÁLI SAMO

          •  

            NEPOVEDAL JEDINÉ SLOVO  Počas korony sa ukazovali pravé charaktery ľudí. Nám sa podarilo objaviť ďalšieho žiaka, ktorý okrem dištančného vzdelávania zvládal aj prácu v prospech druhých ľudí. Je to Tobiáš Kabát z 2. B, ktorý dva mesiace spolu so svojím otcom, bratom a ďalšími mladými nadšencami prerábali a rekonštruovali staré ihrisko u sestier saleziánok. Ihrisko slúži deťom a mladým z DK a okolia. Murovali, prerábali oplotenie... Celá ich práca je zdokumentovaná na Google „Rekonštrukcia ihriska sr. Maji Futejovej v DK“. Ihrisko menili pre radosť a bezpečnosť detí.

              

          • POĎAKOVANIE

          • Záver školského roku 2019/2020 by som chcela využiť na poďakovanie všetkým dobrodincom, či už žiakom  alebo zamestnancom školy, ktorí sa v priebehu celého školského roku zapojili do troch veľkých zbierok.

            V polovici novembra 2019 sme uverejnili na stránke našej školy výzvu na pomoc pre deti z chudobných rodín, pre ktoré vyhlásila Diecézna charita Rožňava vianočnú zbierku. Vianočná zbierka bola zameraná na pomoc pre tých najchudobnejších z chudobných - osamelé matky s deťmi, starých rodičov, ktorým boli deti zverené do výchovy, ľudí žijúcich v podmienkach, o ktorých väčšina Slovákov ani netuší, že sú u nás možné. Prejavili ste veľkú dávku empatie a lásky, dobrosrdečnosti, kresťanstva, ľudskosti a prinášali ste hračky, knihy, omaľovánky, písacie potreby, sladkosti, arašidy, nové oblečenie, teplé ponožky, čiapky, šály, sviečky, kozmetiku, hygienické potreby... Pomohli ste týmto deťom urobiť na Vianoce radosť, tieto deti dostali vianočné darčeky po prvýkrát v živote alebo mali krajšie Vianoce ako v predošlých rokoch. Odvoz vianočnej zbierky zabezpečil p. Mgr. Anton Frič, vtedy riaditeľ Rožňavskej diecéznej charity, od januára 2020 už koordinátor farských charít pre Spišskú katolícku charitu.

            Zároveň prebiehala aj zbierka noseného oblečenia, obuvi, hračiek pre deti a ženy v starostlivosti Rožňavskej diecéznej charity. Toho sa nám podarilo vyzbierať neuveriteľných 70 vriec. Mala som obavy, ako sa to odvezie, ale aj vďaka žiakom IV. A triedy a pána Kurťáka sa nám to podarilo všetko naložiť do veľkého auta s veľkým prívesným vozíkom a pripraviť na odvoz do Vranova nad Topľou pre potreby Gréckokatolíckeho formačného centra v Čičave. Je to samostatný právny subjekt, ktorý odvodzuje svoju právnu subjektivitu od Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku a jeho zriaďovateľom je Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov. Zriadené bolo v roku 2012. Jeho poslaním je rozvoj a podpora etnických, sociálnych a iných minoritných skupín na území Slovenskej republiky (najmä rómskych komunít vo vidieckom prostredí) s cieľom zlepšiť ich spoločenské, sociálno-ekonomické postavenie, vzdelanostnú a duchovnú, kultúrnu úroveň, vyvíjať osvetovú činnosť, ako aj zlepšovať vzájomné vzťahy medzi Rómami a majoritou, podporovať kultúrne a duchovné hodnoty Gréckokatolíckej cirkvi, podporovať ochranu zdravia, prírody a krajiny a ochranu a tvorbu životného prostredia. Aktivity zamerané na formáciu Rómov sú napr. stretnutia v malých skupinách, pohybové aktivity, hry, kurzy, bohoslužby, púte, kresťanský mentoring. Aby mohli vytvoriť Centrum pre vzdelávanie, šport, kultúru a duchovný rozvoj kúpili v decembri 2019 budovu bývalého internátu SOU Lesníckeho na Sigorde. Budovy potrebujú značné investície a opravy.

            V zbierke detského, ženského aj pánskeho oblečenia, obuvi, hračiek, kníh, vybavenia domácnosti sme pokračovali aj v roku 2020 a podarilo sa nám vyzbierať neuveriteľných 100 vriec.  Obdobie karantény využívali väčšinou ľudia na upratovanie príbytkov, triedenie vecí, oslobodzovanie sa od vecí, ktoré nám zapratávajú domácnosti, ale druhým ľuďom môžu ešte dobre poslúžiť a môžu byť pre nich požehnaním.

            Nezaháľali sme ani v čase pandémie a využili sme čas aj na odvoz vyzbieraných vecí. Pán Frič bol ochotný zabezpečiť ich odvoz, no ani jeho veľké auto nestačilo a zvyšných 20 vriec mal odviezť pán Frič koncom júna. Z 20 vriec bolo nakoniec 70 vriec, pretože 20. júna 2020 sa v MsKS Dolnom Kubíne konala dobročinná burza pod názvom „Dajme veciam druhú šancu“, do ktorej sa zapojilo mnoho obyvateľov Dolného Kubína. Podarilo sa získať na nej 410, - eur, ktoré putovali do Zariadenia pre seniorov a Domova sociálnych služieb Dolný Kubín na podporu ich aktivít. Najväčšiu iniciatívu vyvinula v tomto smere naša bývalá kolegyňa Mgr. Gabriela Matkulčíková. Všetok nepredaný tovar sme prenášali a prevážali do SZŠ Dolný Kubín a spojili ho s našou zbierkou. 24. júna 2020 prevzal Mgr. Anton Frič vyzbierané veci a zaviezol ich do Vranova nad Topľou do Gréckokatolíckeho formačného centra. Na fotografiách vidíte, že do nakladania vriec boli zapojení viacerí zamestnanci školy, ktorým touto cestou ešte raz ďakujem. PhDr. Andrea Jarabáková

             

          • ANI HAVÁRIA ICH NEODRADILA

          •    Ak chcete zažiť úžasnú atmosféru, navštívte Oravskú pomoc na fare v Bzinách! Touto vetou sa už asi opakujeme, ale príďte sa sami presvedčiť. Všetko to tam má neopísateľné čaro. Po mesiaci tvrdej driny, pedantnej a zodpovednej práce sa stará budova fary doslova premenila na novostavbu a všetko tam vonia novotou. Nenájdete žiadny škrabanec, obitú stenu, krivú zárubňu, popraskanú stenu, odpadnutú omietku... Dokonca opravili aj poschodové postele, prizvárali operadlá, aby deti bezpečne spali, vyrobili k nim rozkošné detské rebríky... Precízne, trpezlivo a obetavo budujú a zveľaďujú miesto, ktoré už teraz mení svet k lepšiemu. Deti sa majú na čo tešiť!  A dospelí sa určite aspoň zamyslia... A možno urobia aj niečo viac...? Nedá nám nespomenúť, že jedného večera (8.6.2020), keď sa zo Bzín vracali domov, išli odviesť ešte kamarátku, ktorá im bola pomáhať na stavbe, mali haváriu. Po silných dažďoch, ktoré boli po tieto dni, došlo k zosuvu pôdy a im rovno na cestu pred auto spadol obrovský balvan, do ktorého narazili. „Aj keď sme išli pomaly, maximálne 40km/hod., vyhnúť sa mu nedalo,“ povedal Karol. „Moje auto je už nepojazdné. Našťastie sa nám nič nestalo, ale keby sme doňho narazili kolesom, tak nás prevráti, spadneme do zrázu, a sme všetci mŕtvi,“ dodal.  Zažili riadny šok, materiálnu škodu, ale hlavne, že sa im nič nestalo, že to prežili. Skonštatovali spoločne. Karol má hlavu v smútku, lebo prišiel o auto, a skúste si ako študent kúpiť nové... Ani po tomto zážitku, pri ktorom mohli prísť o život (hrôza čo i len na to pomyslieť!!!), to však nevzdali. Teraz dochádzajú na faru do Bzín autobusom, v ktorom sedia už o 04:30hod. a o 22.00 hod. prichádzajú domov. Unavení, špinaví... Ale pokračujú ďalej!!! Je zaujímavé ich počúvať, čo plánujú urobiť pre deti v ich letnom tábore, ako chcú upraviť aj okolie fary, urobiť pri nej ihrisko, zrevitalizovať trávnik, opraviť podkrovie... Popri práci vymýšľajú a plánujú hry, aktivity, dokonca letné kino pod hviezdami chcú pre deti... A vy viete, že ONI to aj urobia, že to dokážu... Lebo ONI naozaj menia sny na skutočnosť! Ak chcete vedieť viac, klik na https://www.oravskapomoc.sk/

          • MENÍME SNY NA SKUTOČNOSŤ!

          • Po necelom mesiaci tvrdej a precíznej murárskej práce nášho tímu z Oravskej pomoci sa stará fara v Bzinách prebúdza k novému životu. Oravská pomoc prešla do druhej fázy rekonštrukcie a usilovné ruky dobrovoľníkov sú vítané a veľmi potrebné!!! V piatok  5. 6. 2020 prišli pomôcť:  Natália Habáňová, Magdaléna Polťáková (3. B) a jej brat Martin, Martina Kendralová, Sára Laštíková (3. A), Viviana Pajdučáková, Monika Holúbková (2. B), 3 žiačky zo ZŠ Janka Matúšku (oslovili ich na krúžku prvej pomoci). Každý môže pomôcť, neváhajte!!!

             

          • TEŠÍME SA, že môžeme pomôcť...

          • Naše žiačky 3. A a 3. B triedy na filtry v nemocnici pri hlavnom vchode na poliklinike v NsP L. N. Jégého v Dolnom Kubíne. V rámci praxe po celý jún merajú teplotu, odoberajú anamnézu, dezinfikujú. Ide o vstupný filter na zachytenie tých, ktorí by mali zvýšenú teplotu. Taktiež z hľadiska prevencie dezinfikujú ruky všetkým vstupujúcim pacientom, odoberajú anamnézu o pohybe každého, kto vstúpi do priestorov nemocnice, či nebol v kontakte s tými, čo prichádzajú zo zahraničia a podobne. Tešíme sa, že môžeme pomôcť aj my!

          • ROZLÚČKA SO ŠTVRTÁKMI - netradične...

          • Všetci sme sa stretli 28.5.2020 v školskej telocvični za presných hygienických podmienok. Štvrtáci a profesori. Najskôr zaznela študentská hymna. Potom nasledoval príhovor pána riaditeľa Mgr. Alojza Šutého, ktorý následne ocenil študentov s riaditeľskou pochvalou a odovzdal im finančnú odmenu. Súčasne boli ocenení aj naši dobrovoľníci.

            Skôr, ako sa pristúpilo k odovzdávaniu maturitných vysvedčení, prišlo prekvapenie pre štvrtákov. Aby neboli ukrátení o celoživotnú spomienku na maturitnú otázku, ktorú si mohli vytiahnuť, dali im profesori možnosť. Po prečítaní ich mena mohli pristúpiť k zelenému stolu, ktorý si vybrali, či už SJL, cudzí jazyk alebo odborné predmety, potiahnuť číslo a aspoň pár vetami povedať  niečo k vybranej téme. Bolo to dobrovoľné. Kto by sa vzdal tejto možnosti, mohol pristúpiť priamo pred pána riaditeľa. Štvrtáci boli statoční, každý túto možnosť využil! Ich odpovede regulovali skúšajúci, aby to malo spád. Prebiehalo to rýchlo a bolo to zábavné... Po tejto skúške študenti dostali maturitné vysvedčenie, kvet, zaznelo posledné zvonenie a úklon pedagogickému zboru. Na záver nasledovalo poďakovanie štvrtákov, kvety, spoločné foto, a to všetko s rešpektovaním hygienických opatrení. Zaznela pieseň: „Hurá, je tu matúra...“ Slzy, emócie, úprimnosť a radosť s nostalgiou dotvorili chvíle, na ktoré určite nikto nezabudne! Foto, video, osvetlenie a ozvučenie zabezpečil Andrej Vojtas z 1. A a jeho kamarát Lukáš Pjontek zo SOŠ sv. Jozefa v Žiline. Celé podujatie profesionálne moderoval pán riaditeľ Mgr. A. Šutý - Ďakujeme, nezabudneme!!!

          • DOBROVOĽNÍCTVO

          •    Minulý školský rok sme na našej škole začali projekt Dobrovoľníctva. Zapojili sa do neho študenti  2.B, 3.A a 4.B triedy a spoločnými silami sme počas celého školského roka robili spoločnosť i radosť od našich najmenších až po tých skôr narodených v DONsP a ZpS aDSS. Zároveň sme absolvovali niekoľko väčších dobrovoľníckych akcií v spolupráci s DONsP a mestom Dolný Kubín.

               Začal nám nový školský rok a s ním naše dobrovoľníctvo pokračuje ďalej. V septembri  sme sa zúčastnili verejnej zbierky Biela pastelka, v rámci týždňa Dobrovoľníctva študentky z 3. B  navštívili seniorov v ZpS a DSS v Dolnom Kubíne a strávili s nimi pekné popoludnie. K ďalšej spolupráci nás oslovila pani riaditeľka i sociálne pracovníčky zariadenia a tak sme s kultúrnym programom v októbri v rámci Mesiaca úcty k starším opäť navštívili toto zariadenie. Študentky z 3. B triedy nezaváhali ani na chvíľku a na moje prekvapenie ihneď súhlasili, že si pripravia pre seniorov kultúrny program. Taktiež sa k nim pridala aj Ivanka Šprláková z 1. A triedy a program tiež obohatila Emka Hrkľová so svojou kamarátkou Emkou.  Pospievali, zarecitovali a do tanca vyzvali klientov ZpS a DSS.

               Mojím veľkým prekvapením je prihlásenie ďalších vyše 20 nových dobrovoľníkov z 1. A a 1. B triedy. Pri srdci ma hreje dobrý pocit , že na škole máme študentov s veľkým srdcom, ktorí neváhajú a majú ochotu pomôcť, či spríjemniť vo svojom voľnom čase chvíle tým, ktorí to najviac potrebujú – našim chorým pacientom v DONsP, seniorom v ZpS a DSS. Našou snahou je rozšírenie spolupráce aj so Špeciálnou základnou školou v Dolnom Kubíne.

               Čo  dodať na záver? Som veľmi potešená našimi mladými, ktorí idú dobrým príkladom svojim rovesníkom, spolužiakom, ale i nám dospelým. Prajem vám všetkým, aby ste mali srdce vždy citlivé na potreby druhých a zažívali pocit šťastia a naplnenia z pomoci pre iných. Zároveň vyslovujem každému jednému z VÁS úprimné

            Ď A K U J E M. Mgr. Katarína Bedrichová, koordinátorka dobrovoľníctva

              

          • POĎAKOVANIE

          •    Aj touto cestou by som chcela vyzdvihnúť snahu, úsilie, obetavosť a šikovné ruky našich dobrovoľníkov, žiakov, rodičov a učiteľov, ktorí sa v tomto čase neváhali zapojiť do pomoci iným. Zo svojho voľného času venovali veľa hodín príprave, výrobe a distribúcii rúšok pre našich obyvateľov, rodinu, známych, tiež do nemocničných a sociálnych zariadení.  Byť zdravotníkom celým srdcom, neznamená len odrobiť si  „svoju šichtu“ a zavrieť za sebou dvere. Pretože tu nejde len o povolanie, ale aj o poslanie. Ešte raz všetkým ďakujem za svedectvo zdravotníckeho poslania. Mgr. Katarína Bedrichová

          • ZDRAVOTNÍCI S MALTOU VO VLASOCH

          •    Ruky biele od omietky, malta vo vlasoch... Takto by ste v týchto dňoch a týždňoch mohli vidieť našich chlapcov z Oravskej pomociMareka Kurtulíka (4. A), Karola Pjenteka (3. A) a Michala Steinochera (3. B), ktorí sa rozhodli zrekonštruovať starú faru v Bzinách. Čo ich k tomu viedlo? Aký je ich cieľ a plány? Všetko sa dozviete. Dnes vám prinášame prvú časť z ich práce, ktorú robia v čase, keď sú školy kvôli koronavírusu zatvorené, a oni nemôžu ďalej pokračovať vo svojich interaktívnych prednáškach, v rámci ktorých učia deti a mládež, nielen na Orave, prvú pomoc. Keby o nich vedel Peter Jaroš, napísal by druhé voľné pokračovanie Tisícročnej včely. Každý, kto pozná toto dielo, vie, že autor v ňom vyzdvihuje pracovitosť Slovákov a hovorí, že Slováci, aby prežili, museli odnepamäti len robiť. Naši chlapci však dokazujú, že Slováci pracujú aj preto, aby druhým pomohli a urobili radosť. A to všetko nezištne. Murujú, zoškrabávajú starú omietku, dávajú stierky, maľujú... Ako praví murári, ktorí však študujú na strednej zdravotníckej škole... Každý deň dochádzajú do Bzín z hornej Oravy. Marek a Karol z Vavrečky a Michal z Námestova. Ráno prichádzajú a večer unavení a špinaví sadajú do auta, idú sa domov vyspať, a ráno sú už znova plní energie na fare v Bzinách. Príďte sa pozrieť! Môžete aj pomôcť. Každá ruka sa zíde... Medzi ich pomocníkov patrí aj Kristián Kočička a Natália Habáňová z 3. B, Tatiana Čierniková zo 4. A, ale pomáhajú aj mladí z farnosti z Kňažej.    

               Ich archanjelom je naša pani zástupkyňa PhDr. Silvia Rovná, PhD., ktorá ich svojimi krídlami chráni a podporuje. V rukách nemá meč, ale varechu a hrnce s jedlom, ktoré im každý deň varí a nosí na „stavbu“. Odmenou je pre ňu srdce plné energie, nadšenia a nevýslovného šťastia, že máme takýchto úžasných mladých ľudí, ktorí tvoria a budujú pre radosť a úžitok druhých. Priali by sme vám ju priamo počuť, keď o nich rozpráva. Ale aj to bude... A pomáha aj jej dcéra Silvinka. Vidno, jablko nepadlo ďaleko od stromu...

               Čo je cieľom tohto úžasného projektu ORAVSKEJ POMOCI? Vytvoriť priestory pre deti a mládež, v ktorých bude počas letných prázdnin detský tábor na výuku prvej pomoci. A ako sa vyjadril Marek Kurtulík, chcú z toho miesta vytvoriť komunitné centrum pre deti a mládež. Aby ho mohol využívať každý, kto bude chcieť a kto ho bude potrebovať. Tak čo vy na to? Pridáte sa?  

               Pokračovanie nabudúce... (rr Uzlík)

          • LIGA PROTI RAKOVINE – Deň narcisov

          •  

                Milí kolegovia, rodičia, žiaci a priatelia školy,

               aj keď sa verejná zbierka na pomoc onkologickým pacientom a ich rodinám prostredníctvom žiakov našej školy v náhradnom termíne 2. júla 2020 neuskutoční, môžete pomôcť svojím príspevkom po celý rok https://www.lpr.sk/chcem-prispiet/  alebo na číslo účtu: SK65 0200 0000 0001 0483 2012

             

            S úctou a vďakou

            Mgr. Monika Hackenbergová

             

          • REFLEXIE Márie Hurťákovej z 3. B

          • Talenty školy - vlastná tvorba

             Život ponorený vo hviezdach

                 V čase, keď sa mesiac hojdal na oblakoch a ticho spieval svetu uspávanku, moje chudé telo sedelo v okne skromnej izby a moje oči hľadeli hlboko do noci. Spomínala som na to, ako som kedysi často spájala prstom hviezdy a tvorila z nich príbehy. Alebo som len čítala tie, čo po sebe zanechali iné stratené duše. Každú noc sme sa tí ublížení a nedocenení zbabelci skrývali v temnote noci a pomocou týchto príbehov sme medzi sebou rozprávali. Nikto nás nevedel pochopiť, aj keď sme dennodenne boli obklopení ľuďmi.  Keď slnko pristálo na oblohe a zakrylo naše príbehy, so sklonenými hlavami sme sa schovávali  v tieňoch snažiac sa zmiznúť. Báli sme sa nových ľudí, ktorí sa nám snažili dostať do našich krehkých životov.  Naše srdcia fungovali len na to, aby sme prežili tento deň, a potom ten ďalší a ďalší. Dokázali sa otvoriť len cez noc, pred žiarivými hviezdami plnými zúfalcov, ako som bývala ja. Avšak nie každý, kto očami zablúdil na nočnú oblohu plnú žiariacich svetielok, vedel čítať tieto príbehy. Vedel ich čítať len človek, čo svoj život rozpustil vo hviezdach  a žil pre nočnú oblohu. Keď však kamenné srdce stratilo tú tvrdú škrupinu a všetky hviezdy v ňom začali nahrádzať ľudia, príbehy sa nám v sekunde stratili. Prestali sme vnímať noc a čakali sme už len na to pálivé svetlo dňa. Časom sme zabudli na tie premárnené noci, nebolo na tom avšak nič zlé a hviezdy či tie stratené duše v nich nám to nevyčítali. Skôr boli rady, že našimi hviezdami sa stali ľudia, že tmu nahradilo svetlo a zbabelosť nahradila odvaha. A ja som si uvedomila, že potrebujem kyslík na to, aby som mohla prežiť, ale ľudí na to, aby som vôbec mohla skutočne existovať.

            Búrka

                 Na oblohe sa rozprestreli sivé mračná a ja som iba s údivom pozorovala, ako sa moja veselá nálada utápa v daždi. Srdce mi začalo biť o čosi hlasnejšie, rytmicky mi klopalo na hrudný kôš, akoby mi chcelo dať vedieť, že je tu stále so mnou a nemusím sa báť. Opatrene som otvorila balkónové dvere a pomaly som vyšla von. Každá kvapka, ktorá dopadla na moju pokožku, zanechávala za sebou husiu kožu. Neprebehlo ani pár sekúnd a už som bola do nitky premoknutá, ale akosi mi to bolo jedno. Hľadela som uprene na oblohu a snažila som sa zachytiť každý jeden blesk, ktorý nahnevane udieral do tichých hôr. Vietor kvílil a predieral sa cez husté stromy v lese, hádzal s nimi zo strany na stranu a oni sa nebránili, iba ticho plakali. Nahnevaný hrom svojím mocným hlasom plašil zver. Doslova som hltala to divadlo predo mnou. Ako keby som hľadela na seba. Blesky boli ľudia, ktorí v mojom živote zanechali jazvy, trápili ma a ja som si to bez slova nechala prejsť. Dažďové kvapky boli slzy, ktoré mi stekali po tvári vždy, keď ma opustila milovaná osoba. Tie hlasy, ktoré ma ponižovali, slová, ktoré sa mi zabodávali do srdca a ja som sa im nevedela ubrániť ako kvíliaci vietor. Hrom, môj každý bolestivý pád, ktorý vždy odplašil ľudí, keď som ich najviac potrebovala. Som tak krehká ako príroda, keď príde búrka. Dávam ľuďom kyslík, aby dýchali a oni sa mi odvďačia hromami a bleskami. Ale nech som akokoľvek stratená a zničená, verím, že sa objaví slnko.

            Predsudky

                 Bolo skoro ráno, možno len pár minút po šiestej hodine, avšak naša skromná vlaková stanica bola ako zvyčajne plná ľudí, ktorí sa ponáhľali do práce či do školy. Čo však bolo iné ako v ostatné dni, bolo počasie. Všetko bolo prikryté hustou hmlou a človek ledva videl pár metrov od seba. Na malej lavičke opretej o starý dom, ktorý bol len chabým pokusom o vlakovú stanicu, sa tisli dve staršie panie. Jednu z nich som poznala, neraz sa nám stretli oči, keď som vo večerných hodinách blúdila ulicami našej dedinky a ona na mňa pohoršene pozerala z okna svojho domu mysliac si, že za starou čipkovanou záclonou ju nezbadám. Dvojica mladých študentov si hrkútala o písomke, ktorá ich zrejme čaká po príchode do školy. Ich splašené rozprávanie však nebolo tak hlasné ako ten márny pokus o šepkanie dvoch spomínaných starších žien na lavičke. Možno to bolo len tým, že som sa kúsok od nich opierala o starý dom pričom dvojica študentov bola o čosi ďalej alebo boli jednoducho hluché a za každú cenu chceli, aby tie šťavnaté klebety počula tá druhá. Vždy som chodila na stanicu posledná, keďže som bývala len kúsok od nej. Ale dnes len chvíľku po mne, prišiel mladý chlapec. Bol vysoký a pleť mal výrazne tmavšiu, vlasy čierne a oči hnedé ako horká čokoláda. Hneď ako prišiel, spravil obrovskú chybu, postavil sa len pár metrov od žien, tam, kde ho hmla pred nimi ešte nedokázala skryť. V našej malej dedinke som ho ešte nevidela, kto vie, kde sa tu vzal. Hneď ako sa dostal do zorného poľa stareniek, bolo počuť zdesené zhýknutie jednej z nich.

                 ,,Pozri, aký čertisko! Kde sa tu taký nespratník vzal!"

                 Druhá žena len súhlasne prikyvovala a zamračene si obzerala mladíka, ktorý zrejme započul ostré slová smerujúce na jeho adresu. Nepríjemne sa ošíval na mieste a sklonil hlavu, akoby sa pokúšal splynúť so sýto bielou hmlou.

                 ,,Pravda! Taký cigánisko tu nemá čo hľadať!" 

                V diaľke sa ozvalo pískanie vlaku a všetci prítomní sa pohli smerom ku koľajniciam. Tento štipľavý rozhovor medzi starenkami sa preto musel presunúť na neskôr. Mladý chlapec si len ťažko vydýchol a taktiež pomaly kráčal smerom ku koľajniciam. Prudko som sa strhla, keď som hneď vedľa seba počula krik. Videla som len ťažký pád starej ženy na koľajnice. Hlavu som rýchlo otočila smerom do hustej hmly, z ktorej sa mal čo chvíľa vynoriť vlak. Ani som sa nenazdala, a ku starej žene zoskočil mladík, ktorý len pred necelou minútou bol podľa slov ženy nespratník. Rýchlo zdvihol chudé telo vystrašenej panej a s pomocou dvoch študentov ju dostali do bezpečia. Taktiež sa hneď vyšplhal preč z koľajníc a oprášil si špinavé kolená. Vlak akurát prichádzal, ale všetci prítomní len stáli ako sochy a v šoku pozorovali mladíka a starenku. Záchranca pristúpil k starej panej a tichým hlasom sa jej spýtal, či je v poriadku. Tá len nemo prikývla, možno si ešte ani nestihla uvedomiť, čo všetko sa mohlo pred malou chvíľou stať. S pootvorenými ústami pozorovala to čertisko, ktoré jej práve zachránilo život, ako sa jej otočil chrbtom a v tichosti so sklonenou hlavou vošiel do vlaku.

             

            Studňa

                 Nehybne som sedela v mohutnom drevenom kresle, iba moje myšlienky splašene behali sem a tam. Cez malé okno chalupy som pozorovala blesky, ktoré bezcitne bičovali bezbranné stromy. Dažďové kvapky sa spúšťali po púpavových listoch, až kým ich nepohltila čierna zem. A potom tu bolo moje srdce, ktoré mi uplakane klopalo na hrudný kôš a trasľavým hlasom sa pýtalo kde si. Pohľad mi padol na obrúčku trblietajúcu sa na mojom tenkom prste. Bolesť. Tá ukrutná bolesť, ktorá mi prebehla žilami, až sa mi prudko zabodla do srdca. Už nevládzem, nevládzem kráčať svetom bez tvojho sprievodu. Už nezvládam krutosť môjho života. Keď mi láskou najviac horela tvár, Boh si ťa zavolal k sebe. Noc čo noc ticho nariekam, keď ma v snoch prenasledujú tvoje tiene. Tvoj hlas počujem v letnom vánku a tvoje ťažké kroky, pod ktorými staré ošuchané dosky vždy bolestivo zapraskajú, doteraz vypĺňajú ticho chalupy. Ale to už stačilo.

                 Postavila som sa a pomaly prešla k malej postieľke na kraji izby. S jemným úsmevom a uplakanými očami som sa naklonila nad malé spiace telíčko prikryté tenkou plachtou. Husté čierne mihalnice jej dopadali na červené líčka a biele strapaté vlásky jej dopadali na čelo. Svoje pery som pritisla na jej čelo a rukou som jej pohladila tú anjelskú tváričku. Rozospato na mňa pozrela a tichým hláskom sa ma spýtala, kde idem.

                 ,,Neboj, zlatíčko, ja pri tebe ostanem navždy, spinkaj ďalej."

                 Znova zatvorila očká a s mojím tichým 'ľúbim ťa' som opustila chalúpku, ktorá sa túlila k lesu. Bosé nohy sa mi počas behu zabárali do mokrej trávy a dažďové kvapky sa mi plietli do vlasov. Spomalila som. Ešte väčšmi som začala plakať, no bolesť srdca ma nútila ísť za tebou. S jemným náklonom sa moje telo zošmyklo do čiernej kameňom obloženej studne, ktorá sa aj tebe stala hrobom.