• Na úvod

        •  

          Vitajte v Škole plnej života!

               Od 1. 7. 2018 s nástupom nového riaditeľa školy Mgr. Alojza Šutého sa nový školský rok 2018/2019 začal  novou edukačnou filozofiou "Škola plná života".  V rámci nej rozvíjame aj bohatú mimoškolskú činnosť, dobrovoľníctvo, podporujeme talentovaných žiakov a dávame im priestor na vlastnú realizáciu, zapájame ich do celoslovenských aj medzinárodných súťaží, olympiád a projektov. Vydávame školský časopis Uzlík a naši študenti sa môžu realizovať aj v študentskom rozhlase. Podporujeme prosociálnosť študentov a vedieme ich ku skutočným životným hodnotám. Kráčame cestou  veľkej rodiny, ktorá sa neustále rozvíja, zdokonaľuje a navyše jej nikto nie je ľahostajný. Pripravujeme študentov na život a pre život. Chrániť, rozvíjať a zveľaďovať vlastný život a život bez rozdielu. Tým sa napĺňa poslanie a vízia našej školy, to je naše spoločné školské DNA.

          Z príhovoru pána riaditeľa Mgr. A. Šutého na začiatku školského roka 2018/2019

                Vážený pedagogický zbor, milí študenti, rodičia, absolventi našej školy! Vítam vás v novom školskom roku na strednej zdravotníckej škole, ktorej hovoríme: Škola plná života!
               Prečo Škola plná života?

               Za 33 rokov svojej existencie naša škola vychovala už veľa šikovných ľudí z radov lekárov, vedúcich sestier, sestier špecialistiek, zdravotníckych asistentov, záchranárov, farmaceutov, a dokonca   niektorí naši absolventi sú dnes vašimi učiteľmi. Náš odbor má teda veľmi široké uplatnenie a možnosti zaradiť sa v tomto živote čo najlepšie a najzmysluplnejšie. Byť zdravotníkom nie je práca, je to povolanie, ktoré nemôže vykonávať hocikto. Je to len pre tých, ktorí majú veľké srdce, schopné rozdávať to najlepšie, čo na tejto nádhernej planéte  existuje, a to je Láska.

               Dievčatá a chlapci, teším sa z toho, že ste tu práve vy. Viem, že mnohí z vás ešte nie sú na  100% presvedčení, či ich toto povolanie bude napĺňať a baviť. Preto treba počúvať svoje srdce.      Priznám sa, že aj ja, keď som bol na strednej škole, som sa až v poslednom ročníku rozhodol pre povolanie učiteľa. Na dôležité rozhodnutia si, milí študenti, nechajte dostatok času a hlavne, pýtajte sa samých seba aj 1000x. Chcem rozdávať lásku, pokoj, tíšiť bolesti, rozdávať úsmev a byť pri tom, ako druhému človeku pomôžem? Spoločnosť potrebuje zdravotníkov ako soľ. Počujeme to z každej strany. Choroby a bolesti sa nestrácajú, ale skôr naopak, pribúdajú. A práve preto tu teraz stojíme, na jednej strane vy študenti a na druhej my učitelia. Cítime rovnako ako vy túžbu pomáhať tejto spoločnosti, aby sa tie boľavé miesta rýchlo hojili a žili sme spokojne a s radosťou. Chceme byť pre vás príkladom, aby ste prvý krok do skutočného života urobili správne.  Doteraz to boli hlavne vaši rodičia, no na prahu vašej dospelosti sme to my - učitelia, ktorí budeme s vami tráviť možno aj viac času. Sme pripravení a odhodlaní previesť vás týmto zložitým, no naopak  jedným z  najkrajších období života. Ku každému z vás chceme pristupovať ako k jedinečnej osobnosti, so svojimi otázkami a potrebami, a nájsť vo vás ten pravý potenciál či talent, ktorým budete prínosom pre nás všetkých. Chceme z vás vychovať človeka s veľkým Č. Verte mi, tento tím učiteľov sa bude na 110% snažiť ho vo vás objaviť a podporiť. Ale bez vzájomnej dôvery a úcty to nepôjde. My sme tu pre vás, vy ste tu pre nás. Sme na jednej spoločnej lodi, a ak máme prežiť úspešný školský rok, musíme si navzájom pomáhať. Ja sa hlásim ako prvý a budem z pozície riaditeľa školy robiť všetko preto, aby na našej škole rozkvitali krásni ľudia s veľkým srdcom. Ďakujem, že ste prijali pozvanie byť súčasťou našej veľkej školskej rodiny. Užívajme si spoločne tento školský rok, robme všetko najlepšie, ako vieme a vnímajme, ako sa naše okolie mení k lepšiemu a krajšiemu životu. To je pravý zmysel života!

               Krásny a úspešný začiatok školského roka prajem nám všetkým a pevne verím, že sa nám naše predstavy naplnia!

           

          Na slovíčko s pánom riaditeľom

          (Z časopisu Uzlík)

          - Môžete čitateľom porozprávať niečo o sebe?

          -A ja že ste si už všetko o mne zistili na nete... smiley Som 10 rokov ženatý, mám dve dcérky Lauru 6r. a Emku 9r. Od roku 2008 som býval v Dolnom Kubíne, ale od februára tohto roku bývam v mojej rodnej dedine Sedliackej Dubovej v novom domčeku. V rámci vzdelania som maturoval na strednej priemyselnej škole v Tvrdošíne odbor elektronické počítačové systémy a promoval na vysokej škole v roku 2004 v Ružomberku na Pedagogickej fakulte KU v odbore informatika – náboženská výchova. Od ukončenia vysokej školy pôsobím na našej škole až do dnes. V rámci svojich aktivít na škole som bol projektovým manažérom viacerých úspešných projektov, napr. zavedenie elektronickej triednej knihy, krúžky, rozvojové projekty – vytvorenie nových PC učební, správca počítačov, koordinátor informatizácie, správca školského systému aSc, marketingové a propagačné aktivity, foto a video tvorba, člen Rady školy, kariérové poradenstvo či lektorská činnosť. Spolupracoval som s rôznymi organizáciami vo oblasti vzdelávania a rozvoja ľudského potenciálu napr. s UPSVaR, ZpS a DSS Dolný Kubín, Edukos, Elfa a iné.

          -V našej triede vieme, že vo vašom živote majú niektoré čísla určitú symboliku. Prezradíte?

          -No, aby bolo jasné, nie som poverčivý a pohľad na život cez čísla je v mojom prípade len čistá logika.

          Jednotka – deň môjho narodenia, mám len jeden život, dvojka – dve dcérky, dvoch bratov,
          2x triedny uč., trojka – tri sestry, štvorka – mesiac môjho narodenia, päťka – predmety ktoré som doteraz učil – INF, NAV, OBN, TEV, FYZ.... a mohol by som takto pokračovať dosť dlho. Viem, že ešte kopec čísel v mojom živote pribudne, ale podstatné je, aby sa človek dokázal občas zastaviť a zamyslieť nad tým, čo sa mu v živote podarilo a čo v jeho živote má dôležité miesto. Teda čísla života môžu zjednodušene človeku popísať, čo zažil a čo bolo v jeho živote dôležité.

          -Prečo ste sa rozhodli kandidovať na riaditeľa školy, čo vás k tomu motivovalo?

          -Aby som mal viacej starostí... smiley 

          Hlavnou motiváciou je práca na sebe – teda sebarozvoj.  Od istého obdobia (pribl. 7 rokov  dozadu) som pochopil, že ak chcem prežívať svoj život zmysluplne, potrebujem pracovať na sebe a svojom pravidelnom a dennom rozvoji. Začal som sa učiť od ľudí, ktorí vo svojom živote dosiahli svoje méty a vízie – teda od úspešných ľudí.  Zaviedol som do svojho života viaceré rituály (mechanizmy),  podľa ktorých sa riadim a snažím sa dodržiavať vo svojom živote. Kandidovať na post riaditeľa školy sa ale nedá pozerať len z pohľadu osobných pohnútok. K tomuto rozhodnutiu ma viedli viaceré indície ako situácia na škole, podpora kolegov, žiakov a veľmi dôležitý bol aj postoj mojej rodiny, ktorá, si myslím, bude najviac zasiahnutá mojou zvýšenou pozornosťou pre školu. 

          -Aká je vaša vízia o budúcnosti školy, čo by ste chceli dosiahnuť?

          -Aby sme boli rešpektovaná škola na Slovensku. Moja koncepcia – vízia – rozvoj školy je postavená na jednoduchej myšlienke: „Škola plná života. “ Zdravotnícka škola na Orave je jedinou svojho druhu, a to je zároveň aj jej veľkou výhodou. V dnešnej dobe viete osloviť ľudí len vtedy, ak ste v niečom výnimočný, jedinečný. Ja chcem a verím, že aj všetci účastníci výchovno – vzdelávacieho procesu (žiaci, učitelia, rodičia) budú túto jedinečnosť denne vytvárať a v živote ju presadzovať.  Verím, že sa nám spoločne podarí vytvoriť na škole aktívnu klímu pohody, radosti, zmysluplnosti toho, že ľudský život, zdravie, ľudskosť, empatia a vôbec radosť zo života budú našimi spoločnými cieľmi, aby život na našej škole bol „plný života.“ Konkrétne si predstavujem množstvo študentských aj učiteľských podnetov na vytváranie rôznych súťaží, aktivít, projektov, ktoré budú rozvíjať osobnostné aj vedomostné znalosti a zručnosti nielen žiakov, ale aj učiteľov prípadne rodičov. Lebo ako povedal ktosi múdry: „Človek, ktorý sa nerozvíja, umiera.“  

          Koncepcia bude úspešná  v skratke, keď:

          učiteľ bude pracovať v prostredí, ktoré ho inšpiruje a prináša mu radosť rozvíjať sa a učiť;

          žiak, ktorý nachádza zmysel a poslanie svojho života – vzdelanie má preňho vysokú hodnotu;

          rodičia, ktorí sa tešia kontaktu so školou a aktívne spolupracujú pri rozvoji  školy.

          škola, ktorá je pilierom a nositeľom hodnôt, ktoré súčasná doba vyžaduje.

           

          -V čom vidíte silné a slabé stránky našej SZŠ a čo by ste chceli zmeniť?

          -Každá minca má dve strany – je len na nás, čomu dávame väčšiu pozornosť. Na túto otázku sa dá odpovedať veľmi zoširoka, ale skúsim to skrátiť na môj pohľad a životnú filozofiu. Silná stránka je človek, ktorý vie, čo chce a chce na sebe pracovať. Silnou stránkou je budova školy – priestory, v ktorých môžeme nerušene a v pokoji pracovať, slušnosť, etika, empatia a estetika, čo vytvára celkovú príjemnú atmosféru na našej škole. Silnou stránkou je zameranie našej školy – zdravotníctvo – odbor, ktorý do budúcna má veľkú perspektívu. Slabá stránka začína tam, kde končí snaha a aktivita každého z nás. Teda nečinnosť, nezáujem, zahľadenosť len na seba a svoje záujmy. Určite na našej škole je čo skvalitňovať, napr. vo vybavenosti učební modernými pomôckami, zateplením budovy, výmenou okien, efektívnym využitím priestorov na rôzne podujatia.

          Určite by bolo dobré, aby sa vytvorila lepšia spolupráca s rodičmi, rôznymi organizáciami v oblasti zdravotníckych a sociálnych služieb, vytvorilo sa kultúrno-spoločenské podujatie školy, environmentálny a sociálny program školy...

          -Ako vidíte spoluprácu so študentmi školy, so žiackou školskou radou?

          -Veľmi dobre, že žiaci sa angažujú v tomto smere smiley Že táto spolupráca bude úprimná, cieľavedomá, pravidelná a zodpovedná z oboch strán. Iba takto môžeme spoločne rozvíjať predstavy žiakov aj učiteľov o tom, ako našu školu rozvíjať tak, aby plnila predstavy všetkých zúčastnených strán.

          -V nejednej ankete sme sa dožadovali bufetu, automatu na nápoje, nových okien, možnosti ísť von cez prestávku alebo počas voľnej hodiny... Aký máte na to názor? Splníte nám naše požiadavky?

          -Veľmi rád a všetkysmiley Riaditeľ na škole je človekom, ktorý si musí v prvom rade určiť priority. Ideálne by bolo vyhovieť všetkým vo všetkom hneď. Určite by som bol rád, keby sa to dalo všetko vyriešiť za jeden deň, no asi budeme musieť v mnohých požiadavkách zostať pri Zemi a ich vyriešenie chvíľku vydržať. Jednoducho chce to čas, vieru, kopec pozornosti a energie a v neposlednom rade financie. A keďže máloktorá škola ich má dostatok, budem musieť riešiť otázku získavania financií formou rôznych nadácií, firiem, sponzorov, aby sa dali splniť aj tie najsmelšie sny a požiadavky. Verím, že v tomto smere si budeme nápomocní a spoločnými silami dokážeme väčšinu mojich aj vašich požiadaviek splniť. 

          -Ako ste sa dostali k profesii učiteľa?

          -Veľmi ľahko smiley Teda vo štvrtom ročníku na SŠ som si podal dve prihlášky na VŠ a jedna z nich bola prijatá – teda po úspešnom pohovore – písomnom aj ústnom. V rodine nemám žiadneho učiteľa, teda nie je to generačným vývojom, ale iba vlastnými pocitmi, že táto práca ma bude baviť a napĺňať.

          -Ktorý predmet ste radi vyučovali?

          -Triednickú hodinu smiley Každý predmet má niečo do seba a môže svojím spôsobom rozvíjať človeka. Porovnávať jednotlivé predmety mi príde zbytočné. Keď učiteľ a žiak pochopí zmysel a cieľ daného predmetu, je to výhra pre obe strany a teda je to radosť z učenia. Z princípu rád sa učím, rád učím a diskutujem s mladými ľuďmi, rád zdieľam svoje myšlienky, a tým je povedané všetko.

          -Pri ktorých voľnočasových aktivitách si najviac oddýchnite a zresetujete sa?

          -Kde sa najviac spotím smiley Pri takých, kde musím vynaložiť kopec fyzickej energie a ktoré ma bavia – teda pri športe, turistike, pri prácach okolo domu, v záhrade, ale aj pri dobrej zábave, koncerte alebo dobrom filme. Netypicky viem načerpať kopec energie aj na podujatiach, tréningoch a školeniach, kde je veľa ľudí s jedným cieľom, a tým sa vie správne namotivovať a povzbudiť.

          -Čo by ste odkázali našim čitateľom?

          -Čítajte veľa a s porozumením, ak treba, aj viackrát to isté a hlavne myšlienky využívajte v živote.  Neprestávajte sa učiť a pracovať na sebe. Na tento svet sme sa dostali preto, aby sme tu po sebe niečo zanechali, niečo rozvinuli, niečo vytvorili. Teda ak sme od Boha a našich rodičov dostali život, mali by sme si ho predovšetkým chrániť, vážiť si ho a rozvíjať v najlepšej možnej miere. Jeden múdry človek kedysi povedal: „V našom živote sú dva dôležité dátumy. Jeden, kedy ste sa narodili  a druhý, keď ste prišli na to, prečo ste sa narodili.“ Nájdenie svojho životného miesta na tejto Zemi a jeho napĺňanie je myslím to najdôležitejšie, čo človek môže vo svojom živote robiť. A keď človek robí to, čo ho baví, zároveň prežíva šťastie, lásku, radosť  teda to, o čom by mal byť život na tejto Zemi. Je len záhadou, prečo necháme v našich životoch rozhodovať niekoho iného za nás a potom sa čudujeme, prečo nás život nebaví. 

          Ďakujem za príjemný rozhovor a otázky. Verím, že väčšina

          odpovedí  je zrozumiteľná a že vás oslovila. Prajem nám

          všetkým úspešný a príjemný štart do nového školského

          roka.

          Verte, aj pre mňa to bude poriadna zaberačka – akoby som sa dostal do prvého ročníka najvyššej školy života.

          S úctou váš učiteľ – riaditeľ

          Šutý smiley  

           

           

          Ďakujeme vám za rozhovor a prajeme vám veľa úspechov v práci aj rodinnom živote, nech sa vám darí napĺňať všetky vaše sny a plány... 

          (Za redakčnú radu: Nikoleta Jageleková)

           

          Výnimočnosť nášho regiónu a domova našich študentov

          "Čo dávam, dávam z úprimnosti duše:
          raz myšlienky kvet a zas teplý cit..."
          P. O. Hviezdoslav


           P.O. Hviezdoslav svojou literárnou tvorbou vyjadruje úprimný vzťah k rodnému kraju s malebnou prírodou, pracovitým ľudom i bohatou ľudovou kultúrou. Určite každý vie, že je to ORAVA – považovaná za „ORAVSKÉ MORE“ slovenských literátov, národovcov. Stačí len spomenúť Antona Bernoláka – rodáka zo Slanice, ktorú dnes ukrývajú hlboké vody Oravskej priehrady, spisovateľa Mila Urbana z Rabčíc, Marina Hamuljaka z Oravskej Jasenice – zakladateľa Spolku milovníkov slovenskej literatúry (r. 1834), Ignáca Grebáča – Orlova z Námestova – básnika a prekladateľa medzivojnového obdobia, Martina (Hugolína) Gavloviča autora Valaskej školy mravúv stodoly,

          ktorý od prvého roku života žije v Trstenej (rodisko Czarny Dunajec), Juraja Matušku – národného buditeľa z Istebného, štúrovského básnika Ctiboha Zocha z Veličnej i Jána Smetanaya – spisovateľa, knihivníka Čaplovičovej knižnice, rodáka z tejto oravskej dedinky. Nemožno zabudnúť ani na Jasenovú – rodisko učiteľa, lekára a spisovateľa Mateja Bencúra (Martina Kukučína) i Vavrinca Čaploviča, ktorý daroval okolo 60000 kníh Oravskej župe a jeho meno nesie i knižnica v D. Kubíne. Vo Vyšnom Kubíne sa narodil náš velikán, ktorý sa skutočne dotýkal hviezd – Pavol Országh – Hviezdoslav i jeho učiteľ Adolf Medzihradský a taktiež spisovateľka Margita Figuli.Skutočné „ORAVSKÉ MORE“ pokračuje Martinom Hattalom, rodákom z Trstenej, autorom Krátkej mluvnice slovenskej, od roku 1861 profesorom slovanských rečí v Prahe. Jeho meno hrdo nesie aj naša škola.

          Nachádza sa v meste, ktoré okrem toho, že je rodiskom lekára, spisovateľa Ladislava Nádaši – Jégého, redaktora, publicistu, spoluzakladateľa Matice slovenskej - Andreja Radlinského, Janka Matúšku – autora našej národnej hymny, Pavla Bujnáka – literárneho historika a kritika, básnika Thea H. Florina, Jána Kutlíka st. – publicistu, národovca a Juraja Janošku – literárneho historika a redaktora, je aj kultúrnym, obchodným i turistickým centrom Oravy.
          Stredná zdravotnícka škola na Ulici M. Hattalu v Dolnom Kubíne nie je len našou školou, ale aj druhým domovom, v ktorom je profesionálny život spojený s ľudskou toleranciou a spravodlivosťou. Snažíme sa pokračovať v posolstve P.O. Hviezdoslava.
           
          Jeho slová majú na pamäti aj naše študentky a študenti predovšetkým počas praxe v Nemocnici L. Nádaši – Jégého, ktorá je druhou polovicou srdca našej školy. Snažia sa svojou zručnosťou, vedomosťami i milým úsmevom zmierniť utrpenie chorých, pomôcť im, povzbudiť a napr. na detskom oddelení spríjemniť a skrátiť dni bez jedinečnej mamy.

                                                                                                                                                   Mgr. Renáta Bočkayová