Obsah výučby vychádza zo vzdelávacej oblasti „Jazyk a komunikácia“ ŚVP. Na vytvorenie predmetu sme integrovali Obsahové štandardy slovenského jazyka a Obsahové vzdelávacie štandardy literárnej výchovy, ktoré sú platné od 1. 9. 2015 začínajúc prvým ročníkom -Vzdelávacie štandardy pre skupiny študijných odborov – úplné stredné odborné vzdelanie. Na túto vzdelávaciu oblasť ŚVP vyčlenil v prvom ročníku 5 hodín týždenne, v druhom ročníku 4 hodiny týždenne, v treťom a štvrtom ročníku 3 hodiny týždenne.

 

Vzdelávací štandard predmetu slovenský jazyk a literatúra je platný pre úplné stredné odborné vzdelávanie. Chápeme ho predovšetkým ako program rôznych činností a otvorených príležitostí na rozvíjanie individuálnych poznávacích a komunikačných schopností žiakov. V tomto zmysle je cieľom výučby v stredných školách pomáhať žiakom vytvárať poznatky, zážitky a získavať skúsenosti, nie smerovať učenie len na sprostredkovanie a zapamätanie hotových poznatkov. Učiteľ by nemal žiakom predkladať len hotové poznatky, ale vytvárať im podmienky a pripravovať podnety, aby nadobúdali vedomosti vlastným úsilím. Veľmi dôležitou súčasťou vyučovania je využívanie rôznych metód práce (komunikatívno-zážitkové vyučovanie, projektové vyučovanie, kooperatívne učenie), pomocou ktorých sa žiaci majú naučiť pracovať samostatne a v skupinách, študovať literatúru, využívať klasickú aj virtuálnu knižnicu, vyhľadávať a získavať informácie z integrovaného informačného systému a internetu.

 

Predmet slovenský jazyk a literatúra tvoria dve tesne zviazané a obsahovo sa prelínajúce zložky, a to jazyková a literárna. Cieľom oboch zložiek je viesť žiakov k uvedomeniu si jazykovej a kultúrnej pestrosti nielen v rámci Európy a sveta, ale aj v rámci jednotlivých sociálnych prostredí. Cez pochopenie významu jazyka pre národnú kultúru by mali žiaci dospieť k chápaniu odlišností, tolerancii a orientácii v multikultúrnom prostredí. Základom literárnej zložky je postupné rozvíjanie čitateľských kompetencií od analytického čítania až po schopnosť pracovať s významom literárneho textu na vyššej individuálnej úrovni spracovania (syntetické a hodnotiace čítanie).

 

Vnútorné delenie predmetu slovenský jazyk a literatúra je v plnej kompetencii učiteľa a príslušnej predmetovej komisie, rovnako ako aj osnovanie učiva počas štúdia.

 

Predmet slovenský jazyk a literatúra v učebnom odbore 5356 6 zdravotnícky asistent svojím obsahom nadväzuje na učivo základnej školy, rozvíja, rozširuje a prehlbuje ho. Jeho obsah je štruktúrovaný do tematických celkov /témy, podtémy/. Učivo sa skladá z jazykovej zložky a literárnej.

 

Koncepciu vyučovania slovenského jazyka (SJ) určujú základné princípy, ktoré sú odrazom spoločenských požiadaviek: princíp spojenia školy so životom  a primeranosti ku stupňu intelektuálneho vývinu žiakov, princíp všestrannej výchovnosti a princíp vedeckosti. Vyučovanie SJ spája s vednou disciplínou (jazykovedou) predovšetkým zacielenosť na komunikatívnu funkciu jazyka.  Ďalej vychádza z príbuzných vedných disciplín (filozofie, psychológie, psycholingvistiky, pedagogicky, teórie informácie a komunikácie atď.). Vyučovanie SJ zabezpečuje rovnaký podiel logickomyšlienkových a tvorivých komunikatívnych činností a poznatkov, činnosti sú rovnocenným štruktúrnym prvkom cieľa a obsahu ako poznatky, a to rovnocenne v písanej a hovorenej forme. Pri vyučovaní SJ sa uprednostňujú metódy samostatného racionálneho štúdia učebnicovej a doplnkovej literatúry (slovníky, gramatiky, encyklopédie) a metódy diskusie, a to ako základ pre všetky učebné predmety. Dôsledne sa dbá o rozvíjanie intelektovej, mravnej a citovej stránky osobnosti žiaka.

 

Jazyková časť predmetu sa zaoberá problematikou jazyka ako nástroja myslenia a komunikácie medzi ľuďmi. Jazyk je vnímaný ako zdroj osobného a kultúrneho obohatenia človeka a v tomto chápaní predstavuje základ celého učebného procesu. Vo vyučovaní jazyka je v popredí analýza a interpretácia textov/prejavov a tvorba vlastných textov/prejavov, ktoré sú adekvátne konkrétnej komunikačnej situácii a zodpovedajú vekovým a vzdelanostným možnostiam žiakov.

 

Jadrom vyučovania slovenského jazyka je aktívny rozvoj vyjadrovania žiakov, ktorý sa opiera o nevyhnutné poznatky zo štylistiky a o všeobecnejšie poznanie systému jazyka, preto sú jazykové témy funkčne zaradené k slohovým témam. Výber a štruktúra slohového učiva vychádza zo vzťahu – slohový postup – funkčný jazykový štýl – komunikatívna situácia, aby si žiak uvedomil dynamickosť a hybridnosť slohových útvarov, t.j. výskyt rovnakých slohových útvarov v rozličných funkčných štýloch, ako aj výskyt niekoľkých slohových postupov v jednom útvare, alebo existenciu rovnakého slohového postupu aj útvaru. Zdôrazňuje sa produktívna štylistika (tvorba), nie verbálna definícia. Začína sa najjednoduchším informačným postupom, pokračuje opisným a výkladovým slohovým postupom a končí sa praktickou rétorikou a aplikáciou poznatkov o štýle umeleckej prózy v písomnom rozprávaní. Takto sa posilňuje vzostupnosť náročnosti učiva, jeho rozvíjacia a výchovná stránka, ale aj medzipredmetové a medzizložkové vzťahy (najmä s literárnou zložkou). Preberajú sa mnohé slohové útvary, ktoré sa už vyučovali v základnej škole, no princíp spojenia školy so životom si vyžaduje ich upevnenie a prehĺbenie o nové javy a osobné skúsenosti žiakov. Zreteľ na intelektuálnu úroveň žiaka zabezpečuje, že sa všetky postupy a útvary viac alebo menej známe zo základnej školy preberú s väčším dôrazom na samostatnú prácu žiaka (rozvoj zručností), na uplatnenie jeho osobnosti a vyjadrovanie vlastného názoru, na rozvoj jeho individuálneho štýlu. Posilňuje sa rozvíjanie ústneho prejavu. Výber a štruktúra jazykového učiva umožňuje hlbšie poznať systém jazyka a jeho jednotlivé roviny, takže vedomosti žiakov budú odrážať všeobecnejšie zákonitosti jazyka. Takéto vedomosti majú väčšiu inštrumentálnu hodnotu pre jazykovú prax ako ovládanie množstva jednotlivostí. Vedomosti sa tak stanú kľúčom na porozumenie jazykového diania v spoločnosti, účinným poradcom v jazykovej praxi a základom ďalšieho vzdelávania.  Vo výbere a štruktúre učiva sa výrazne prejavuje zreteľ na rozvoj vyjadrovania žiakov ustavičným dôrazom na diferenciáciu jazykových prostriedkov z hľadiska spisovnosti a slohovej platnosti. Tento zreteľ sledujú aj štylizačné a textové cvičenia, ktoré sa organicky začleňujú do systému cvičení tam, kde to vyžaduje charakter učiva. Zreteľ na všestrannú výchovnosť sa uplatňuje v celom jazykovom vyučovaní, najmä vo všeobecných poznatkoch o jazyku, ktoré sú zavŕšením jazykového vzdelávania v strednej škole. Výber a štruktúra obsahu posilňuje učebný predmet tak vo vzťahu k základnej škole, ako aj vo vzťahu k ostatným učebným predmetom. Integruje ich najmä praktickým výcvikom metód samostatného štúdia (konspektovanie, excerpovanie) a výskumných metód, rozvíjaním vecného a odborného (terminologického) vyjadrovania, logického a tvorivého myslenia. Obsah slohových prác žiakov súvisí s aktuálnymi problémami života našej spoločnosti a čerpá z oblasti ostatných učebných predmetov.

 

 Východiskovú didaktickú koncepciu, o ktorú sa opiera koncepcia predmetu slovenský jazyk a literatúra spolu s koncepciou pedagogickej dokumentácie, treba hľadať v princípoch didaktického konštruktivizmu, ktorý jednoznačne stavia na podnecovaní žiaka objavovať svet a získavať vedomosti, zručnosti a postoje osobným bádaním a tvorivosťou.

 

 Stručný náčrt didaktického usporiadania obsahu slovenského jazyka

Jazyková časť predmetu sa zaoberá problematikou jazyka ako nástroja myslenia a komunikácie medzi ľuďmi. Jazyk sa vníma ako potenciálny zdroj osobného a kultúrneho obohatenia človeka.

Dobré zvládnutie jazykového učiva a najmä komunikačných a kognitívnych kompetencií (spôsobilostí) považujeme za východisko kvalitnejších výsledkov celého školského systému a následnej schopnosti žiakov uplatniť sa na trhu práce a v súkromnom živote.

Do popredia sa vo vyučovaní jazyka dostane analýza a interpretácia textov/prejavov a tvorba vlastných textov/prejavov, ktoré budú adekvátne konkrétnej komunikačnej situácii.

Analýza a interpretácia jazykových prejavov poskytne žiakom priestor na sebauvedomenie: dá šancu objaviť a následne prejaviť pozitívny vzťah k sebe a iným, nadobudnúť primeranú sebadôveru, schopnosť hodnotiť svoje prednosti i nedostatky, umožní vyjadrovať svoje pocity a hodnotiť svoj vlastný citový stav, hodnotiť svoje správanie a jeho dôsledky.

K cieľom jazykového vyučovania patrí aj to, aby si žiaci uvedomovali jazykovú a kultúrnu pestrosť v rámci Európy a sveta, ale aj v rámci jednotlivých sociálnych prostredí. Cez pochopenie významu jazyka pre národnú kultúru by mali dospieť k chápaniu odlišností, tolerancii a orientácii v multikultúrnom prostredí.

Komunikačná gramotnosť sa má však cieľavedome budovať a rozvíjať vo všetkých vyučovacích predmetoch s ohľadom na ich špecifické potreby.

Predpísané žánre na kontrolné slohové práce pre ISCED3 – beletrizovaný životopis, umelecký opis, charakteristika osoby, úvaha, výklad, diskusný príspevok, rozprávanie, slávnostný prejav. *

Kontrolné diktáty – 8 za ISCED 3

_______________________________________

 

Literatúra ako relatívne samostatná súčasť predmetu slovenský jazyk a literatúra patrí k predmetom  spoločenskovedným s výrazne esteticko-výchovným zameraním. Jej vyučovanie prebieha v úzkej súčinnosti s jazykovou výchovou, hlavne s jej slohovou zložkou.

 

Cieľom literárnej výchovy je sústavne rozvíjať čitateľské a interpretačné zručnosti žiakov zamerané na špecifické poznávanie sveta, porozumenie medziľudských vzťahov a rozvíjanie estetického cítenia. Základným princípom osnovania obsahu je rozvoj čítania ako nástroja na všestranné osvojovanie umeleckého textu. Dôraz sa kladie na postupné rozvíjanie čitateľa od schopnosti analyzovať sémantiku umeleckého textu (analytické čítanie), porozumieť jej a prenikať do znakovej podstaty textu, až po schopnosť pracovať s jeho významom na vyššej individuálnej úrovni spracovania, t. j. syntetizovať ho, interpretovať a hodnotiť zo všetkých jeho stránok (syntetické, hodnotiace čítanie).

 

Tento princíp usporiadania obsahu smeruje k rozvíjaniu čitateľských kompetencií, resp. súboru vedomostí, zručností, hodnôt a postojov zameraných na príjem umeleckého textu, jeho analýzu a hodnotenie.

 

Základnou úlohou literárnej výchovy v stredných školách je postupný prechod jednotlivými fázami čítania:

-  čítanie s porozumením: analýza, syntéza a interpretácia,

- metainterpretácia diela, individuálne hodnotenie literárnych diel.

 

Ciele vyučovacieho predmetu

 

Výchovno-vzdelávací cieľ jazykovej zložky zahŕňa  zložku poznávaciu, rozvíjaciu a výchovnú. Tieto zložky sú neoddeliteľné a navzájom vnútorne súvisia.

 

Z hľadiska poznávacej cieľovej zložky si žiaci osvojujú (v nadväznosti na základnú školu prehlbujú a systematizujú) poznatky o komunikácii z hľadiska metód racionálneho štúdia, o funkčných štýloch, o slohových postupoch, o slohových útvaroch, o prostriedkoch súčasného spisovného jazyka a o ich používaní, o štýlovom charaktere jazykových prostriedkov(aj so zreteľom na vyučovanie cudzích jazykov a internacionálnu terminológiu), o vzniku jazyka, o podstate jazyka ako systému znakov, o funkcii jazyka v spoločnosti...

 

Z hľadiska rozvíjacej cieľovej zložky žiaci si osvoja tieto činnosti (zručnosti): interpretovať texty (jazykové prejavy, slohové útvary) hovorené a písané formulovaním podstaty obsahu textu a jeho funkcie (cieľa textu), aplikovať v rámci jazykovej komunikácie samostatné racionálne štúdium z odborných kníh a časopisov a vedieť efektívne využívať všetky časti odbornej knihy (prebal, úvod, register, obsah, bibliografia atď.), odborne citovať (priamo alebo parafrázovať) a používať bibliografickú normu, viesť si vlastnú kartotéku počas celého štúdia v strednej škole (pokračovať v nej aj ďalej), výrazne a plynule čítať bez prípravy (spontánne) primeraný odborný alebo publicistický, príp. umelecký text, rozumieť lexikálne primerané hovorené a písané texty v českom jazyku, najmä publicistické a odborné, vedieť ich preložiť do slovenčiny, vo všetkých svojich prejavoch využívať logickomyšlienkové činnosti, ako sú analýza a syntéza, abstrakcia, zovšeobecnenie, porovnávanie, klasifikácia, indukcia a dedukcia, analógia a atď., vo všetkých svojich prejavoch uplatňovať logickú štruktúru a komunikatívnu funkčnosť (neutrálnosť, racionálnosť, terminologickosť alebo expresívnosť, obraznosť atď.), jednoduché dvojčlenné i jednočlenné vety alebo súvetia a polovetné konštrukcie atď., vyjadrovať sa vhodne, kultivovane, v súlade s jazykovou normou, v súlade s funkciou (cieľom) prejavu a komunikatívnou situáciou, a to v hovorenej i písanej forme, ovládať a používať odbornú jazykovú terminológiu aj internacionálne termíny, najmä vo vzťahu k štúdiu cudzích jazykov, tvoriť rozličné (komunikatívne frekventované) druhy textov pre písomný i ústny prejav, poznatky a činnosti (zručnosti) nadobudnuté pri vyučovaní slovenského jazyka aplikovať v ostatných učebných predmetoch a naopak .

 

Z hľadiska výchovnej cieľovej zložky vyučovanie slovenského jazyka prispieva v oblasti výchovy k poznaniu (rozumovej výchovy), v oblasti občianskej, vlasteneckej a internacionálnej výchovy,  v oblasti mravnej výchovy, v oblasti pracovnej aktivity, organizácie práce a tvorivosti a v oblasti estetickej,  telesnej a zdravotnej výchovy. Viesť žiakov k efektívnemu využívaniu voľného času s rešpektovaním duševného a telesného rozvoja a analýzou ideálu vzdelanej a humánnej, duševne a telesnej zdravej osobnosti.

 

Cieľom vyučovania literatúry je aktívne sa podieľať na intelektuálnom, citovom a mravnom rozvoji žiakov, tvorbe harmonicky rozvinutého človeka. Osvojené vedomosti, zručnosti a návyky by sa mali stať východiskom pre ďalšie vzdelávanie a sebavzdelávanie a základom pre aktívny celoživotný kontakt s literatúrou a umením. Základným prostriedkom realizácie tohto cieľa je literárno-umelecké dielo, jeho čítanie a interpretácia, ktorá je založená na pochopení významu textu, jeho zmyslu a vnútornom citovom prežívaní estetických a myšlienkových hodnôt, ktoré sú v diele obsiahnuté. Účinok výchovno-vzdelávacieho pôsobenia prostredníctvom literatúry a umenia by sa mal prejaviť pri utváraní plnohodnotného spôsobu života, voľbe správnej životnej cesty, orientácii vo vlastnom živote a jeho problémoch, sebarealizácii v demokratickej a humánnej spoločnosti.

                     

Úlohou vyučovania literatúry je poskytnúť žiakom základy literárneho vzdelania, rozvíjať, prehlbovať a upevňovať zručnosti a schopnosti žiakov, hlavne zručnosti a schopnosti percepčné, čitateľské, intelektuálne, vyjadrovacie a tvorivé, rozvíjať schopnosť chápať literatúru a ostatné druhy umenia okrem logického prístupu a odvodzovania i cestou prežívania poznania, intuície, kde zásadnú úlohu hrá vzťah emocionálny, estetický a etický, rozvíjať schopnosť chápať skutočný  význam poznatkov, využívať a uplatňovať hodnotiacu aktivitu vedomia, rozvíjať, posilňovať a kultivovať záujem žiakov o literatúru, ich potrebu čítať a žiť aktívnym kultúrnym životom.

 

Prehľad výchovných a vzdelávacích stratégií

 

Vo vyučovacom predmete slovenský jazyk a literatúra využívame pre utváranie a rozvíjanie nasledujúcich kľúčových kompetencií výchovné a vzdelávacie stratégie, ktoré žiakom umožňujú:

                                   

Poznávacie a rečové kompetencie

 

Verejná prezentácia textu, verejný prejav

1)   Pri ústnom prejave dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu, spisovnú výslovnosť a správne uplatňovať suprasegmentálne javy.

2)   Pri ústnom prejave primerane uplatňovať paralingválne javy.

3)   Reprodukovať umelecký aj vecný text (doslovne, podrobne, stručne).

 

Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti

1)   Zapamätať si potrebné fakty a definície a vedieť demonštrovať ich znalosť.

2)   Vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi.

3)   Na základe indukcie a zovšeobecnenia odvodiť charakteristiky (definície) nových javov.

4)   Usporiadať známe javy do tried a systémov.

5)   Aplikovať jazykovedné vedomosti na vecné a umelecké texty.

6)   Pri písomnom prejave aplikovať pravopisnú normu.

 

Analytické a syntetické zručnosti

1)   Uskutočniť jazykovú analýzu textu a vytvárať jazykové systémy.

2)   Odlíšiť medzi sebou umelecký a vecný text.

3)   Odlíšiť medzi sebou texty z hľadiska jazykového štýlu, slohových postupov a žánrov.

 

Tvorivé zručnosti

1)   Vytvoriť vlastný text na základe dodržania stanoveného žánru (slohového postupu, jazykového štýlu).

2)   Ústne prezentovať vlastný text.

3)   Samostatne napísať krátky príbeh (vlastný zážitok alebo vymyslený príbeh).

4)   Porozprávať príbeh na danú tému (podľa názvu, obrázkov atď.) s použitím priamej reči.

5)   Dokončiť rozprávanie alebo neukončené prozaické dielo.

6)   Zdramatizovať kratší prozaický alebo básnický text.

 

Informačné zručnosti

1)   Používať jazykové slovníky a korigovať podľa nich vlastné texty.

2)   Vyhľadávať, spracúvať a používať informácie z literárnych prameňov.

 

Komunikačné zručnosti

1)   Adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu.

2)   Neverbálne sa vyjadrovať a chápať neverbálnu komunikáciu.

3)   Verejne prezentovať a obhájiť vlastný názor.

 

	Kľúčové kompetencie
Poznávacie (kognitívne) kompetencie	Komunikačné kompetencie	Interpersonálne (sociálne) kompetencie	Intrapersonálne (osobnostné) kompetencie
Kompetencia: používať kognitívne operácie	Kompetencia: tvoriť, prijať a spracovať informácie	Kompetencia: akceptovať skupinové hodnoty	Kompetencia: vytvárať a reflektovať vlastnú identitu
Kompetencia: učiť sa sám aj v skupine	Kompetencia: vyhľadávať a sprostredkovať informácie	Kompetencia: tolerovať odlišnosti jednotlivcov i skupín	Kompetencia: vytvárať vlastný hodnotový systém
Kompetencia: kriticky myslieť	Kompetencia: formulovať svoj názor a argumentovať	Kompetencia: spolupracovať s jednotlivcami aj skupinami	Kompetencia: regulovať svoje konanie a chrániť vlastný život
Kompetencia: formulovať a riešiť problémy	Kompetencia: verbálne a neverbálne vyjadriť vôľu a city	Kompetencia: vžiť sa do pocitov a konania inej osoby
Kompetencia: tvorivo myslieť

 

Poznávacie a čitateľské kompetencie

Technika čítania a verejná prezentácia textu

1)  Plynulo čítať súvislý umelecký text, pri hlasnom čítaní správne dýchať, artikulovať a dodržiavať spisovnú výslovnosť.

2)  Recitovať prozaické a básnické dielo. Rešpektovať rytmickú usporiadanosť básnického textu, frázovať básnický aj prozaický text v zhode s vlastným chápaním jeho významu.

3)  Pri spoločnom dramatizovanom čítaní prezentovať text postavy dramatického diela a modulovať hlas podľa zmyslu textu.

  

Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti         

1)  Zapamätať si potrebné fakty a definície a vedieť demonštrovať ich znalosť.

2)  Vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi.

3)  Na základe indukcie a zovšeobecnenia odvodiť charakteristiky (definície) nových javov.

4)  Usporiadať známe javy do tried a systémov.   

5)  Aplikovať literárnovedné vedomosti na literárne texty s analogickou štruktúrou (jednoduchý transfer).

6)  Aplikovať literárnovedné vedomosti na štrukturálne odlišné literárne texty (špecifický transfer).

7)  Integrovať literárnoteoretické a literárnohistorické vedomosti a čitateľské skúsenosti s teoretickými a historickými vedomosťami a recepčnými skúsenosťami z iných druhov umenia.

  

Analytické a interpretačné zručnosti         

1)   Odlíšiť medzi sebou epické, lyrické a dramatické texty.          

2)   Odlíšiť intencionálny (programový) lyrický text od pocitového (impresívneho).

3)   Extrahovať a lineárne reprodukovať dejovú líniu epického diela.

4)   Odlíšiť dejový a významový plán umeleckého diela, resp. identifikovať neprítomnosť  významového plánu v diele.  

5)   Chápať umelecké dielo ako štylizovanú autorskú výpoveď o svete.

6)   Analyzovať literárny text po štylisticko-lexikálnej a kompozičnej stránke a určiť   funkciu týchto prvkov pre dejový a významový plán diela.  

7)   Interpretovať význam výpovede literárneho diela, argumentovať výsledkami štrukturálno-funkčnej analýzy diela, uvádzať fakty a citovať iné interpretačné zdroje.

8)   Hodnotiť dielo v kontexte doby jeho vzniku.

9)   Hodnotiť dielo z vlastného stanoviska a v súčasnom kontexte.

10) Vo forme diskusného príspevku alebo referátu napísať/verejne predniesť ucelenú analýzu, interpretáciu a hodnotenie umeleckého diela.       

 

Tvorivé zručnosti        

1)   Zhustiť dej epického (básnického, prozaického alebo dramatického) diela.

2)  Transformovať text diela do iného literárneho druhu, formy alebo žánru.

3)  Samostatne napísať básnický text, poviedku, scenár pre videofilm  alebo iný kratší text primerane náročného žánru.

4)  Inscenovať kratší dramatický text.            

Informačné zručnosti    

1)  Orientovať sa vo verejnej knižnici a jej službách.

2)  Pracovať s údajmi o knižnom fonde v lístkovej a elektronickej podobe.

3)  Vedieť získať informácie z integrovaného informačného systému a internetu.

4)  Vybudovať si vlastnú knižnicu.

 

		Predmetové kompetencie
I. Technika čítania a verejná prezentácia textu	1.	Plynulo čítať súvislý literárny text, pri hlasnom čítaní správne dýchať, artikulovať a dodržiavať spisovnú výslovnosť.
	2.	Pri prednese literárneho textu aplikovať vedomosti o zvukovej rovine jazyka, v básnickom texte rešpektovať rytmickú usporiadanosť a frázovať ho v zhode s vlastným chápaním jeho významu.
	3.	Pri dramatizovanom čítaní primerane hlasovo prezentovať text postavy dramatického diela.
II. Pamäťové, klasifikačné a aplikačné kompetencie	1.	Reprodukovať fakty a definície, vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi.
	2.	Usporiadať známe javy do tried a systémov.
	3.	Aplikovať literárnovedné vedomosti na literárne texty.
	4.	Integrovať čitateľské skúsenosti, literárnoteoretické a literárnohistorické vedomosti s recepčnými skúsenosťami z iných druhov umenia.
III. Analytické a interpretačné kompetencie	1.	Zovšeobecniť literárny jav a navrhnúť jeho definíciu.
	2.	Analyzovať literárny text z hľadiska štylistických, tematických a kompozičných prostriedkov a určiť ich funkčné využitie v diele.
	3.	Interpretovať literárne dielo, argumentovať výsledkami jeho analýzy a zohľadňovať poznatky z iných informačných zdrojov.
	4.	Hodnotiť dielo z vlastného stanoviska v kontexte doby jeho vzniku a v súčasnom kontexte.
IV. Tvorivé kompetencie	1.	Parafrázovať dej epického a dramatického diela.
	2.	Transformovať text diela do iného literárneho druhu, formy alebo žánru.
	3.	Vytvoriť básnický text, poviedku, scenár alebo iný kratší umelecký text.
	4.
V. Informačné zručnosti	1.	Orientovať sa vo verejnej knižnici a jej službách.
	2.	Pracovať s údajmi o knižnom fonde v lístkovej a elektronickej podobe.
	3.	Vedieť získať informácie z integrovaného informačného systému a internetu.
	4.	Vybudovať si vlastnú knižnicu.