• Charakteristika predmetu

        •  

          Predmet dejepis je neoddeliteľnou súčasťou oblasti spoločenskovedných predmetov. V procese vzdelávania má však svoje samostatné miesto a predstavuje jeden z významných prostriedkov v procese humanizácie žiakov nech sme akokoľvek svojimi citmi a činmi zakotvení v súčasnosti, nesieme si v sebe celé stáročia, ba až tisícročia. Aby žiaci pochopili a porozumeli premenlivosti sveta, musia sa oboznámiť s minulosťou. Preto dejepis, ako všeobecnovzdelávací predmet, nedáva vedomosti potrebné pre každodenný život, ale má veľký vplyv na rozvoj myslenia, skúsenosti, predstavivosti a tým na rozvoj osobnosti žiaka.

          Každá ľudská generácia vychádza zo skúseností predkov. Bez historického poznania by sme začínali stále znova. Dejepis preto vedie žiakov k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva, kultivovaniu ich historického vedomia, k úcte k iným národom a etnikám a k rešpektovaniu ich kultúrnych a iných odlišností. Vedie ich k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej spoločnosti a k demokratickým hodnotám európskej civilizácie. 

          Obsah predmetu je doplnený o ŠVP Enviromentálna výchova z mája 2009.

           

          Hlavnou funkciou vyučovacieho predmetu dejepis je kultivovanie historického vedomia žiakov ako celistvých osobností a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historických skúseností či už z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy. Súčasťou jej odovzdávania je predovšetkým postupné poznávanie takých historických udalostí, dejov, javov a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj celosvetovej ale aj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Žiaci si prostredníctvom dejepisu postupne osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické spôsoby svojho konania, lebo chápanie, vnímanie a porozumenie historických procesov predstavuje jeden zo základných predpokladov komplexného poznávania ľudskej spoločnosti.

          V procese vyučovania dejepisu na SOŠ sa kladie osobitný dôraz na dejiny 19. a 20. storočia preto, lebo v nich môžeme nájsť z väčšej časti korene súčasných spoločenských javov i problémov. Pomocou vybraných dejepisných tematických celkov a tém dejepis vedie žiakov k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva ako súčasti kultivovania ich historického vedomia, v ktorom rezonuje i úcta k iným národom a etnikám, rovnako tak rešpektovanie kultúrnych a iných odlišností ľudí, rôznych diverzifikovaných skupín a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej spoločnosti. Rovnako dôležitosť pripisuje aj demokratickým hodnotám európskej civilizácie.

           

           

          Ciele predmetu

          Žiaci

           nadobudnú spôsobilosti orientovať sa v historickom čase a historickom priestore,

           získajú základné vedomosti z oblasti historických udalostí, javov, procesov z národných a svetových dejín,

           nadobudnú spôsobilosť pochopiť príčiny a dôsledky historických udalostí,

           získajú schopnosti poznávať históriu na základe analýzy primeraných školských historických písomných, obrazových, hmotných a grafických prameňov a sú schopní týmto prameňom klásť primerané otázky,

           rozvinú si komplex kompetencií – spôsobilostí, schopností rozvíjať a kultivovať kultúrny dialóg a otvorenú diskusiu ako základný princíp fungovania histórie i školského dejepisu v demokratickej spoločnosti,

           získajú spôsobilosti, ktorými posilnia a uchovajú úctu k národným a kresťanským tradíciám ako aj úctu k vlastnému národu a k iným národom a národnostným menšinám,

           nadobudnú spôsobilosti na pochopenie a rešpektovanie kultúrnych, náboženských a iných odlišností ľudí a spoločenstiev.

           

           

          Základné predmetové kompetencie

           

          Žiaci si formou otázok osvojujú dané významy a riešia základné operácie

           

          ● s historickým časom

             - zladenie historických faktov, udalostí a procesov v chronologickej postupnosti

             - rozpoznanie nerovnomernosti historického vývoja

             - používať periodické termíny a medzníky

          ● s historickým priestorom

             - rozlišovať medzi miestnymi, regionálnymi a globálnymi historickými javmi

             - chápať vzájomnú prepojenosť a podmienenosť ekonomiky

             - politiky, sociálnej organizácie a kultúry

          ● s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi

             - vyčleniť historickú udalosť, jav, proces

          ● charakterizovať historické udalosti, javy a procesy na základe určujúcich znakov

          ● určiť príčiny a vymedziť dôsledky historických udalostí, javov a procesov