Aký má Ema vzťah ku knihám a odkiaľ toľko kníh? Opýtali sme sa...
- Keď v škole vyhlásili burzu kníh, neváhala som a zapojila som sa aj ja. Doma máme nespočetné množstvo kníh, ktoré už nemáme ani kde ukladať a namiesto toho, aby sme ich dali do zberu, som sa rozhodla, že ich podarujem našej škole. Sama som bola prekvapená, koľko toho máme. Väčšina kníh, čo som našla, sú ešte po mojej starkej, ktorá bola odmalička knihomoľka a veľmi rada čítala knihy, z ktorých sa aj veľa naučila. Najskôr čítala všetko, čo jej prišlo pod ruku. Postupne sa jej záujem presunul na detektívky. No najviac ju bavilo čítanie romantických kníh. Keďže starká chodievala často s rodičmi do rodných Čiech, neraz si v kníhkupectve kúpila knihy, ktoré si doma odkladala, až nakoniec zaplnili celú skriňu. Knihy jej pomohli nielen vo voľnom čase, keď si chcela nachvíľu oddýchnuť, ale aj v škole pri písaní diktátov, slohových prác, zúčastňovala sa rôznych súťaží a dokonca ovláda aj niekoľko jazykov. Hoci je už v staršom veku, čítanie ju neprestalo baviť. Stále sa niečo nové učí a teraz svoju pozornosť sústredí hlavne na lúštenie osemsmeroviek a krížoviek. Moja mamina má taktiež poriadnu zbierku kníh a už od môjho detstva ma viedla k tomu, aby som mala vzťah ku knihám. Musím povedať, že vďaka tomu som s gramatikou nikdy nemala veľké problémy. V detstve som aj ja čítala skoro stále a aj keď mám teraz iné záľuby a povinnosti, dobrou knihou nepohrdnem ani teraz. Kniha ma samozrejme, ale musí zaujať nielen svojím žánrom, ale aj dejom. Možno teraz číta väčšina z nás menej a svoj čas radšej trávime na internete a sociálnych sieťach, ale stále sa však nájdu takí, ktorí si knihu radi prečítajú či už v elektronickej alebo papierovej podobe. Veľakrát sa nám ani nechce čítať, no keď už prečítame pár riadkov, kniha nás pohltí a niekedy máme problém sa od nej odtrhnúť. A ako by povedal Ján Amos Komenský: „S pomocou kníh sa mnohí stávajú učenými i mimo školy, no bez kníh nebýva učený nikto ani v škole.“ Ema Chlebovcová 2. A
